Společenská místnost

Moje kroky ma z paluby zaviedli do miestnosti, v ktorej som bol po prvý krát. Nemal som ani poňatia, čo to bolo za miestnosť. No hneď ako som vošiel som si všimol niekoľkých sviečok, ktoré osvetľovali celú miestnosť. Kráčal som pomaly, naozaj veľmi pomaly do srdca miestnosti, no moje kroky prerušil pohľad na klavír, ktorý tu bol. Zamieril som k nemu a prstami pravej ruky prešiel po klávesoch. Klavír vydal príjemný, no nie veľmi melodický, zvuk. Pousmial som sa naň, keď som si zrazu všimol nejakú nástenku. Podišiel som v nej bližšie a čítal som si, až som narazil na moje meno. Bolo to zaujímavé. Nikdy som sa na nič podobné nepodpisoval a predsa tu bolo moje meno. Dokonca aj prezývka.
"Zaujímavé..."
Ako som si mená čítal, našiel som tam už mne známe mená. SteamTiger, Lea Lyndem, Olaf Skog, Eserath, M. Phoenix a v neposlednom rade tiež Will Reinja, muž, ktorý vo mne vzbudil rešpekt už na prvý pohľad. Boli to mená, ktoré som poznal. Mená ľudí, ktorých som stihol spoznať, ktorí sa mi predstavili. Pri ich menách však boli aj čísla. Najskôr som uvažoval nad tým, čo tieto čísla značia, no keď som si prečítal číslo, ktoré bolo pri mojom mene, spomenul som si, že rovnaké číslo sa nachádza na dverách mojej kajuty a práve vtedy som pochopil, že tieto čísla symbolizujú čísla izieb, ktoré patria ľudom, ktorých mená sú pri číslach uvedené. S úsmevom sa od nástenky odstúpil a pokračoval v prehliadke tejto veľkej, krásnej miestnosti, ktorú osvetľovalo svetlo sviečok.
Je to tu krásne, myslím, že sa sem ešte vrátim...
Po drobnej prehliadke som sa rozhodol miestnosť opustiť a tak som aj učinil. Zamieril som k dverám, ktorými som sa sem dostal a napokon v nich aj zmizol. To už bol môj obyčaj.

(presun)