Kajuta Pietroviča

Má všetko, čo má mať každá správna kajuta.

Rýchlym krokom som hľadal svoju kajutu. Po dlhej chvíli som ju našiel, otvoril dvere a vzhľadom som sa nezaujímal. Hodil som sa na veľkú posteľ, držal som sa za hlavu a zatvoril oči. Chcel som aby bolesť rýchlo prestala.


Pietrovičová myseľ:
Čierny Peter sa čoraz viac usmieval.
Prepáč, ale inak to asi nepôjde. Tvoja schopnosť bude vypúšťať mňa. A ja sa ti len tak nedám. Nie, žeby som ťa nemal rád...ale berme to tak, že si chvíľu potrpíš. Viem, je to odomňa drsné ale takto to obnáša ak chceš byť silnejší. trochu zosmutnel.
Ja som zostával ticho a pozeral čo sa bude diať.
Ách ty...prečo? Prečo teraz? povedal som zúfalo.
Chceš byť silný alebo nie? Niečo to zo sebou aj obnáša a to je bolesť. Neboj každú chvíľu to prejde. Aspoň myslím. zaškeril sa.
Zostával som ticho a čakal kým bolesť ustúpi.

Stále som ležal a bolesť hlavy neustupovala. Hádzal som sa po posteli, pretože bola dosť veľká. No potom som od tej bolesti vyčerpal úplne a zaspal.


Pietrovičová myseľ:
Čierny Peter sa trochu smutne pozeral. No potom nakoniec prehovoril: Ách...neboj to prejde. Aspoň teraz budeš mať času na mňa, čo? povedal s posmechom.
No a aké schopnosti mi dáš, za tú bolesť, ktorú mi spôsobuješ? povedal som, usmial sa a vyplazil naňho jazyk a prižmúril jedno oko.
Zatiaľ? Zatiaľ nič...budeš si musieť na mňa zvykať môj. Ale potom, potom to bude iné. Ale zatiaľ ti nepoviem nič. Budeš si to musieť zaslúžiť. Začínaš nový život. povedal s úsmevom.
Nič viac? Nič mi nedáš? To ja som ťa vytvoril! A ty takto? Pche.. povedal som sklamane a nahnevane.
Da, da....Zatiaľ ti dám len môj vzhľad aj to ti nebudem oznamovať. Ešte si slabý. Ale budeš môcť aspoň baliť kočky, čo ty? Ja viem, že to chceš....a pozri sa na mňa. povedal a ukázal biceps, triceps, chrbát.
Ja som sa len smial a rozprával sa s ním naďalej.

Keď bol konečne ticho, aj keď len fakt na chvíľu prestala ma bolieť hlava. Síce len na chvíľu, no bolo mi lepšie. Natiahol som sa. Pozrel do zrkadla a nevidel som na sebe žiadne zmeny. Aj keď som o nich nemal ani tušenia. Chcelo by to sprchu. pomyslel som si. Uvedomil som si, že keď som prechádzal uvidel som mužské sprchy. Zobral si uterák a vyrazil.
/presun/

Dorazil som naspäť. Povzdychol som si a dal dole uterák. Obliekol sa a poupratoval. Hodil sa na posteľ a chvíľu rozmýšľal a ležal. No po chvíli sa postavil a odišiel.
/presun/

Dorazil som do svojej kajuty. Otvoril dvere. Pretrel si oči. Tričko hodil na koniec postele. Skočil som na posteľ, pozrel sa na strop. Zatvoril oči a čakal kým na mňa príjde spánok. Svoju úlohu splnil a po chvíli som zaspal.

Po dlhom a kvalitnom spánku som sa zobudil. Ešte dlho som ležal a pozeral na strop. Usmial som sa. Po chvíli som sa postavil. Vošiel do svojej osobnej kúpelni, kde bolo WC a umývadlo. Rýchlo som sa opláchol a umyl si zuby. Potom som sa pozeral do zrkadla a rozmýšľal, čo budem dnes robiť. Vyšiel som z kúpelne, dal na seba svoje tričko a naspäť si ľahol na posteľ.

Začal som mať zase bolesti. Chytil som sa za hlavu, no schopnosti sa neobjavovali ani žiadne črty. Po chvíli som sa postavil z obrovskej postele. Prešiel som páru krokov a zosypal sa na zem. Uf...to je bolesť, potrebujem niečo....čo by to utlmilo. pomyslel som si a začal sa pomaly dvíhať. Trochu som to rozdýchaval. Postupne pomalým krokom som vychádzal z kajuty a dúfal, že ma Destiny zavedie niekde na ošetrovňu. Pomaly som vyšiel a ultra pomaly som sa šmýkal po stenách a postupoval ďalej.
/presun/

Dorazil som do svojej kajuty. Otvoril ju a hodil sa na obrovskú posteľ. Dal si dole tričko a sledoval strop. Notes som nechal okolo seba a ja som stále sledoval stenu a premýšľal. No po chvíli mi to nedalo a zobral som notes do rúk a začal čítať. Pečlivo som si všetko opakoval. Už som to mal pomerne naučené. No potom mi notes spadol na hruď, rukami som ho obchytil a zaspal.

Konečne som sa pomaly prebudil. Pretrel som si oči. Natiahol som sa a hlasno vzdychol na celú kajutu. Potom som si pomaly sadol na kraj posteli a konečne sa postavil."Koľko som to prespal?" poviem pre seba a pôjdem sa umyť. Vykonal som celú hygienu a svieži som svoje čierne tričko dal do skrine a vytiahol si krátke, čierne tričko, ktoré tam bolo zavesené. Potom som sa len usmial, kovové puzdro som dal do nohavíc a notes vzial do ruky. Ešte som sa naposledy pozrel, či je všetko ako má byť a vyrazil.
/presun/

Dorazil som naspäť. Sadol som si na posteľ, notes položil vedľa seba. Zostal som úplne bez nálady. Smutný, nič ma nebavilo. Potom som sa hodil na posteľ, pričom nohy som mal vždy na zemi a pozeral do stropa. Bolo mi už všetko ukradnuté a tak som len ležal a zabíjal nejako čas.

Po chvíli som sa postavil z úmyslom nájsť kapitánku. Chcel som totiž veľmi stať sa medikom a nehodlal som sa toho pustiť, len tak. No zrazu začali ukrutné bolesti. Vytiahol som svoje kovové puzdro a otvoril ho. Pozrel sa na sedatíva. Teraz prišiel ten čas. Zobral jednu injekciu, páru krát prstami ťukol do injekcie. Vyhrnul som si rifle a pichol si obsah injekcie do nohy aby vpichy nebolo vidieť. Keď konečne bolesti prestali, bol som prekvapený, že sedatíva zabrali. Hneď mi to troška zdvihlo náladu. Postavil som sa, trochu otrepal a odišiel preč, hľadať kapitánku.
/presun/