Talianske podzemné mesto

First topic message reminder :

Mohutný ľuďmi vybudovaný komplex, ktorý bol vystavaný špeciálne na ochranu voči okolitým vonkajším narušeniam reality bývalou vládnou obrannou pobočkou, schovávajúc sa tak zároveň pred zrakom verejnosti, uchovávajúc mnohé tajomstvá a informácie. Dnes jeho správa patrí pod organizáciu Effettualitu a prechováva tu jak niekoľkých svojich členov, tak mnohé významné osobnosti z vojenskej a politickej oblasti. Centrálnou budovou je spomínaný tajný úkryt a pôsobisko Oddelenia pre výskum.

Ve městě panoval zmatek a tak nás nakonec nechali čekat o něco déle.
"Myslím, že už nemáme, co řešit. Naše lodě jsou navíc bez kapitánů příliš dlouho. Omlouvám se, ale již půjdeme," prohodila jsem směrem k nejbližšímu člověku z řad organizace, která nás ještě před chvílí chtěla zabít.
Teď byla výhoda, že jsme bojovali společně. Snad to alespoň trochu pomůže v upevňování vztahů.
"Půjde nový člen mé posádky se mnou branou nebo se u nás objeví až poté?" otázala jsem se ještě na něco, co mi vrtalo hlavou.

Vzhľadom na to, že v okolí sa nijak zvlášť veľa za to zodpovedných nenachádzalo, vpred vykročil jeden z postarších členov riadiacej jednotky, aby kapitánke Berenike odpovedal na jej otázku.
"Som si viac než istý, že spomínaná nová členka posádky bude trvať na tom, že kým jej brat, pán Rossi, nenadobudne vedomie, nikam nepôjde. Pošleme buď teda niekoho iného, alebo sa za vami predsa len dostaví ona, ale až neskôr cez náš portál. To mi pripomína, že ak ho chcete použiť prípadne aj vy pre rýchlejší návrat na loď, radi vám s tým za to, že ste nás zachránili pred tou m*chou, pomôžeme," nepriamo rozkázal a než sa ktokoľvek stačil nazdať, vojaci už aj pribehli s umelo vytvoreným portálom prostredníctvom v bariére odchyteného Isabelinho tieňa.
"Prosím. Bolo nám cťou," prehovoril postarší muž, očakávajúc ich pohodlný odchod.

Jen jsem s menším úsměvem kývla.
Vlastně jsme si lepší události než ty, které proběhly, nemohli přát. Takto bylo vše stvrzené. Dá se říct, že krví.
"I nám a určitě se nevidíme naposledy," sklonila jsem na pár vteřin hlavu na znamení rozloučení i úcty. Pak jsem se ještě otočila směrem Eseratha a jeho posádky.
"Portál vede na Destiny, nepletu-li se, tudíž z mé lodi odejdete stále otevřenou bránou. Pak nás čeká cesta pro zásoby. Opravdu bysme se pro ně už měli vydat, zpozdili jsme se. Ocenila bych tedy, kdybyste, až budete na Insignii, poslali nějakou odpočatou dvojici, která by někoho z mé posádky doprovodila na nové výpravě. Až přijdou, bránu uzavřu a otevřu jinou, pravděpodobně do přístavu. Toť vše, co chci říct," nijak jsem své plány neskrývala.
"Pravděpodobně si nás noční můry najdou sami, jakmile projdeme bránou, tak proč to oddalovat. Lepší bude střet mimo lodě. Nebyla bych na nich kvůli zuřivosti Destiny schopná vynaložit všechny síly."
Očekávala jsem, že projdou hned za mnou a pokud jsem si vše pamatovala dobře, objevíme se přímo uprostřed jídelny Destiny.
Ještě jednou jsem se zdvořile rozloučila a pak už jsem prošla portálem.

(Přesun)

Pozrela som sa na portál, ktorý sa tu zjavil. To je zrejme to, ako sa k nám dostali ešte na Destiny. Hm, ktovie, kde nás to vypľuje.
"To áno," usmiala som sa na Matta. Už som sa nemohla dočkať, kedy ju uvidím a kedy budem zas... doma.
Ach, tak zrejme na Destiny, asi to teda nemá viac "východov" ako brány. Prešla som nedočkavo portálom za Berenikou.

(presun)

"Domluveno"
Kývnul jsem na kapitánku a poté jsem se ještě rozhlédl po místnosti a už vyrovnaných přítomných. Již nevypadali tak vyklepaní, což bylo pochopitelné.
"Pánové..."
Letmo jsem kývnul hlavou a podíval se na Momo a Matt, byl čas jít domů, tohle malé dobrodružství bylo akční až moc. Insignia už čeká...
Prošel jsem až k portálu a bezmyšlenkovitě jsem prošel skrz. (Přesun)

Bol som rád, že sa konečne vraciame, aj keď nie na Insigniu, ale na Destiny. To však znelo celkom fajn. Možno sa nám pred odchodom na Insigniu podarí stretnúť pár starých známych.
Ako mi Momo odvetila, zasa som sa pousmial a len prikývol na Berenikine slová. Následne na to som sa otočil k portálu a ako posledný v ňom zmizol.
(presun)

Federica, ktorá tam po celý ten čas iba bez slova postávala, práve na vlastné oči sledovala ich odchod. Jej hlava bola plná myšlienok, medzi ktoré nepochybne patrili i tie zúrivé vzhľadom na to, že jej nebol dopriaty boj s Isabel i napriek tomu, že pôvodne mala byť práve aj jej cieľom.
"Zdá sa, že budeme musieť poupraviť nejaké tie informácie. Doposiaľ sme kniežatá pokladali za nesmrteľné, neporaziteľné tvory. Napokon sa však zdá, že vôbec nie sú tak silní. Zlikvidovali ich dvoch a to dokonca naraz," pokúsila sa presvedčiť ostatných o tom, že by mali prejsť do ofenzívy. Vyrušil ju až príchod zvyšných dvoch členov eliminačného týmu.

"Zas vedľa, ľahká žena," bolo prvé, čo sa dostalo z úst zjavne sklamaného Saula. Malco bez akýchkoľvek náznakov emócií postával bez vydania jedinej hlásky za ním.
"Nikto druhý nebol. Osoba, ktorá údajne naraz rozžiarila všetky svetlá a uzavrela všetky bezpečnostné dvere, sa na spomínanom mieste nenachádzala. Vyzeralo to, ako keby sa tamadiaľ prebojovala, urobila, čo bolo nutné a hneď zmizla."
"Budem tvoju urážku ako vždy ignorovať a prejdem k veci. Aký by mali dôvod?"
"Kto vie," ozval sa výnimočne i Malco.
"Vyzeralo to však skoro, ako keby tá dotyčná osoba Isabelinu smrť chcela."
Diskúsia ostala týmto poznamenaním otvorená...

Až prekvapivo tichými chodbami sa dnes rozliehali jedine zvuky na intenzite narastajúcich krokov, sprevádzajúc ich postupné zapaľovanie svetiel, vzhľadom na čo sa na oných miestach objavovali práve tiene. Jednalo sa o osobu, ktorá zastávala významnú funkciu veliteľky jednotky na výskum.

"Áno," prehovorila smerom k ruke, zatiaľ čo tou druhou zapaľovala spomínané svetlá. Zblízka bolo viac než jasné, že rozpráva do akéhosi zvláštneho druhu komunikátora.
"Bez obáv, niet manipulovateľnejších bytostí, ako sú ľudia," ozvalo sa v snahe uistiť osobu na druhej strane, usmievajúc sa popritom popod nos.
"Že či "mu" môžeme veriť?! Ide mu len o čo najväčšmi preliatu krv. Už viac niet nikoho, kto by nám mohol vzdorovať," ukončila hovor sebaisto, presunúc sa i s tieňmi priamo do mesta s očividným úmyslom zožrať všetko živé a pretvoriť všetkých nepotrebných členov na obyčajné tiene.
"Dobrú chuť," neodpustila si predtým, než nočné mory spustili akciu...

Netrvalo dlho, než si skupina postarších členov riadiacej jednotky na rovnakom mieste, ako ešte pred nedávnom v prítomnosti snílkov, všimli, že sa vonku niečo deje.
"Čo to má znamenať?!"
"Kde je Rossi?!" začali postupne prepadať panike, než do dverí zavítala neočakávaná osoba. Sebaisto si nakráčal na obvykle Rossiho miesto a spustil.

"Moji drahí priatelia, mám pre vás, ako to už býva zvykom, jednu dobrú a jednu zlú správu," prehovoril, zatiaľ čo si prikladal ostrý nôž k žilám. Zvyšní dvaja členovia eliminačného týmu postávali bez slova a náznaku emócií obďaleč, strážiac východ.
"Tá zlá správa je, že sa náš obvyklý hosť, Ariberto, dnes nanešťastie medzi nás nedostaví," už to vyvolalo u všetkých pomerne veľký rozruch, ale potom, ako si Saulo pred ich očami preťal žilu, miestnosť zaliala skutočná panika.
"A dobrá? Stretnete sa s ním ešte dnes!" s očividne vraždiacim výrazom v tvári začal rozhadzovať rukou, spaľujúc tak absolútne všetko, čoho sa kvapky poletujúcej krvi dotkli, spôsobiac tak smrť každého jedného člena riadiacej jednotky.
"Uaaaaaa, život je tak krásny, keď je boh na vašej strane!" než sa však stačil naplno venovať prejavovanej radosti, uvedomil si, že ich niekto šachtou sledoval. Nešlo o nikoho iného, ako o posledný existujúci problém. Leone s ovládačom od portálu.
"Má dvere! Iba s ním sa môžeme dostať na loď! Chyťte ho!" vykríkol akoby do vzduchu, rozpohybujúc tak všetky z ničoho nič sa objaviace tiene.