Kajuta Elly

Ellina kajuta sa postupom času menila a formovala podľa jej schopností. Tentokrát už neobsahuje to čo niekedy. Okno sa zmenilo, teraz je už na celej stene a jeho sklá sú matné. Podlaha je pokrytá dreveným obkladom a steny majú matné farby. V rohu izby je takzvaný vešiakový strom v ktorom sa ale nachádza niekoľko Ellinych pokladov. Na konároch stromu môže nájsť aj fľaše z farebného skla, rovnaké má doma na zemi. Ďalej tam má lampióny, malí stolík na ktorom vždy niečo je, okolo neho má poukladané vankúše.
V rohu izby je jeden veľký matrac na ktorom občas prespí. Vzadu má izbičku kde skladuje všetky knihy, skriňu z oblečením a iné hlúposti.

Moje nohy ma zaviedli rovno k dverám jednej z kajút. Zaklopala som a potom som dvere otvorila. V tom som cítila príjemný pocit tepla.
Som ... doma? Zavrela som dvere a hodila som sa na postel. Behom pár sekúnd som zaspala.

Zobudila som sa a pretrela som si oči. Eh? Koľko je hodín? Spýtala som sa samej seba, pozrela som sa von oknom. Tma ... nie som doma ...
Kusla som si do pery ale potom som si povzdychla.
No nič, aspoň si dám neskoré raňajky ... Zdvihla som sa z postele a šla som si umyť tvár. Potom som odkráčala preč.
(Presun)

Hneď ako som našla kajuty, vedela som presne kde mám ísť. Ocitla som sa vo svojej izbe. Usmiala som sa. Ľahla som si na postel a zakryla som sa perinou, jemne som začala plakať. Prečo sa dokážem cítiť sama aj medzi toľkými ľuďmi ... ? Ako som plakala, zaspala som.

Zdvihla som sa z postele a pretrela som si oči. Veľmi dobre som sa nevyspala no usmiala som sa pre seba, asi potrebujem začať odznova, pomyslela som si. Natiahla som sa a pomalým krokom som odišla preč z kajuty, mala som namierené do jedálne. (Presun)

Hneď ako som vošla do izby znovu som si kýchla. Skočila som pod perinu a zababušila som sa až po uši. Hneď som zavrela oči a zaspala som.

Hneď ako som sa zdvihla z postele dostala som závrat. Kto vie čím to bude ... Pomyslela som si a zo skrine som vytiahla mikinu. Hmm ... asi by som mala zájsť do knižnice ... Usmejem sa pre seba a odkráčam preč. (Presun)

Hneď ako som otvorila dvere, celkom rýchlym krokom som prešla k posteli na ktorú som si sadla. Všetko ma bolelo aj keď som schopnosť už pekných pár minút mala deaktivovanú. Ľahla som si a snažila som sa zaspať, sprchu si dám až ráno.

Pootvorím oči, ah žeby už bolo ráno? Posadím sa na posteli, telom mi prejde ostrá bolesť. Prejdem pomaly do kúpelne, zhodím zo seba všetky veci a zaleziem do sprchy. Po výdatnej sprche sa prezlečiem do čistého oblečenia, teplákov a trička z dlhým rukávom. Mokré vlasy si rozčešem, vyfénujem a nechám ich rozpustené. Potom pomalým krokom kráčam do jedálne.
(Presun)

Otvorila som dvere od kajuty a lišiačika som položila na posteľ, moja izba bola ako vždy teplá a tak som sa neobávala žeby sa mu tu nepáčilo. Reagovala som... divne, určite si o mne tí dvaja teraz myslia všeličo len nie nič pekné... Chcem ísť na Destiny... chcem ujsť preč... Loď ma ale uistila že to nepôjde. Ľahla som si k lišiačikovy a nechala som ho nech sa mi skrúti blízko tváre, zaspala som.

Prebudila som sa. Lišiačik spal tvrdo a Insignia ma uistila že sa mu nič nestane. Zdvihla som sa teda a odkráčala som preč.
(Presun)

Ako som vošla do kajuty, počula som ako ma lišiačik zacítil. "Áno, už ti nesiem to čo máš tak rád... aké ti dám meno hmm?" Spýtam sa samej seba a potom s ním na rukách kráčam do parku.
(Presun)

Dobehla som sem a lišiaka som položila na postel. Zívol a znova zaspal. Rýchlo som bežala naspäť do knižnice.
(Presun)

Vošla som do izby a povšimla som si lišiaka. Insignia mi pripravila fľaštičku z mliekom a tak som sa pousmiala a nakŕmila som ho. Vydýchla som si keď zamrnčal a zaspal. Líšky... to stále spia? Zamyslela som sa, zdvihla som sa a šla som k skrini. Vybrala som si odtiaľ čisté oblečenie a šla som do sprchy. Pomohla mi a tak som sa znova svieža a z mokrými vlasmi som sa vybrala na palubu. (Presun)

Otvorila som potichu dvere a zahľadela som sa na postel. Môj polárny lišiačik na nej sedel a sledoval ma. Zavrela som dvere a prišla som k nemu. "Ako to že môžeš mať otvorené oči? Veď... veď to nie je možné..." Sadla som si pred posteľ a nechala som si od neho olíznuť nos.
Bude to tým že si si to priala... už je to dávno čo som stretol niekoho ako ty... niekoho kto dokázal meniť podoby...
Zaznie mi v hlave a trhne so mnou. "To ty lišiačik...?" Pohladím ho po hlave, nechá sa.
Moje meno je Luce... kľudne ma ale môžeš premenovať... Povedal mi v mysli.
"Teší ma... Luce... som Ella, Ella de Volpe Frell..." Predstavím sa a znova sa nechám olíznuť. Rozprávali sme sa potom ešte dlho. Poprosila som Insigniu aby mi dala vedľa kresla misku pre Luca. Ako sa nažral, vyskočil ku mne na postel a ľahol mi na lono. Ja som zatiaľ čítala knihu a užívala som si prítomnosť niekoho pri mne. Po chvíľke som knihu položila na nočný stolík a spolu z Lucom som si ľahla normálne a zaspala som kľudným spánkom.

Luce ma zobudil. Povedal že ma Insignia niekde volá. Zdvihla som sa z postele a upravila som si vlasy. Luce mi potom vyskočil na ramená a obmotal sa mi okolo krku. Podľa vône som hľadala miesto kde by mohli byť ostatný.

(Presun)