Momonika Queer

Meno a životopis:
Volajú ma Momo. Moje celé meno je však Momonika Queer.

Už od mala s hlavou v oblakoch, túžila som vedieť lietať a rôzne sa o to pokúšala. Keď mi bolo vysvetlené, že ani ospevované schopnosti Red Bullu mi nepomôžu vzlietnuť, zmierila som sa s tým a lietala som už iba vo svojich snoch. Roky plynuli a ja som svoju túžbu zasunula kamsi do úzadia, no v tú noc, keď ma môj verný psík začal ťahať na vodidle za sebou, akoby vravel: „Mám pre teba úžasné prekvapenie, poď za mnou, splní sa ti sen.“, v tú noc som sa stala súčasťou posádky a mohla som konečne lietať.

Schopnosť:
Anima animalis (lat. Duša zvieraťa)
V každodennom živote a v snení mi vždy pomáhali zvieratá. Odjakživa som si s nimi rozumela. Ťahalo ma to k nim a ich to ťahalo ku mne. Vyhľadávala som ich spoločnosť viac ako spoločnosť ľudí. Ich prítomnosť ma upokojovala, cítila som sa chápaná a zároveň som ja rozumela im, každé ich myšlienky a emócie, každý nepatrný pohyb. No až vstupom na loď som im skutočne plne porozumela, akoby hovorili mojou rečou... alebo ja ich? A to dokonca aj na diaľku. No nie je to vždy také jednoduché.

Najľahšie rozumiem tým, ktoré poznám už dlhšie. Musím sa veľmi snažiť, aby som rozumela aj ostatným a tiež som si všimla, že s niektorými druhmi to ide ľahšie ako s inými.

Keď ich však odmietam počúvať, neprestanú hovoriť, kým si nepresadia svoje. Inokedy zasa oni odmietajú hovoriť so mnou, keď sa pýtam na niečo, čo by som mala pochopiť sama alebo na niečo, o čom nesmú hovoriť. A bolesti hlavy prerastajúce až v nevoľnosť, tie sú tiež dosť nepríjemné.
Hovoria, že raz by som mohla aj vstúpiť do ich tela a celkom ho ovládať, ale vraj je to veľmi nebezpečné a ešte musím veľa trénovať, aby mi niečo také dovolili.

Charakter a vzhľad:
Hoci chodím väčšinou celá v čiernom a veľa toho nenahovorím, som priateľská, milá a väčšinou vždy dobre naladená. Rada sa bláznim, smejem a usmievam, ale ešte radšej mám rada pokoj, kedy som len ja a svoje myšlienky. V niektorých veciach som príliš precitlivená. Som veľký, večne zasnený a naivný romantik a optimista.

Často sa dám vidieť, ako hľadím na oblohu, či jastrím kdesi do kríkov, kde sa mi zazdalo, že som zbadala nejaké plaché zvieratko.

Nadšene rozprávam o stromoch, kvetoch a zvieratách. A keď nemám komu, rozprávam práve im.
Rada sa nechávam unášať príbehmi, či už niekoho iného, alebo tými mojimi, ktoré deň čo deň rozvíjam. Niekedy sú to len slová a pocity, čo sa chcú dostať von.

Aby som bola pokojná, musím mať svoju každodennú dávku čokolády alebo inej sladkosti. Hoci moja postava tomu nenasvedčuje, skôr ľudia očakávajú, že sa im pred očami vyparím alebo ma odfúkne, ale v podstate žijem len zo sladkostí.

Mám hnedé oči , farba vlasov sa už tak ľahko nedá identifikovať, ale je tmavá. Tak ako aj farba môjho oblečenia. Bežne ma je vidieť v nohaviciach a tričku s nejakými kovovými vecičkami k tomu.
To by mohlo byť všetko o mne, snáď som nič nezabudla. Aha, musím ešte podotknúť, že som dosť zábudlivá, radšej odo mňa nič nechcite pripomenúť.

Velmi pěkné. Budeme si muset na vzducholoď pořídit i nějaká zvířátka... xD
Povoleno, můžeš hrát. Zatím nejsou všechny místnosti, ale v těch, co jsou je již možno psát.