Jeskyně rudých orchideí

Předmět: Jeskyně rudých orchideí Sat Jan 28, 2012 7:44 pm

Masožravé orchidee u vchodu do jedné z jeskyň vprostřed džungle mají velkou léčivou moc. Šťávu z nich stačí párkrát kápnout i na vážné rány a ona se zahojí. Ale získat je není jednoduché. Jsou dravé a mají i jed, před nímž je nic neochrání a člověk by zemřel, kdyby ho vpustily do krevního oběhu příliš velkou dávku.

Jeskyně sama o sobě není zajímavá. Pár metrů za vchodem je zával, takže může poskytnou maximálně útočiště před deštěm. Což vzhledem k masožravým květinám všude kolem pravděpodobně nebude nejlepší nápad.

Předmět: Re: Jeskyně rudých orchideí Thu Jun 07, 2012 4:47 pm

Červená orchidea, rastlina, ktorá má v celej krajine tú najväčšiu liečivú moc. Moc, ktorú si poniektorí nedokážu ani len predstaviť. Rozprával som si v duchu, keď som stál približne zo šesť metrov od tých krásnych, mocných, no zároveň nebezpečných kvetov, ktoré majú tak rady mäso a jem im úplne jedno, či je to mäso ľudské. Keďže zásoby sa míňajú a musia sa doplňovať, vždy sa musí nájsť niekto, kto ich doplní. Dnes som to zjavne ja. Napriek tomu, že som vodcom tejto zeme, nerád sa povyšujem nad ostatných a rád vykonávam aj tie bežnejšie úlohy. Zhlboka som sa nadýchol a sledoval tie nebezpečné kvety. "Dúfam, že zranenia ma dnes obídu. Posmelil som sa, asi, a na to som vykročil vpred ku kvetom. Kráčal som pomaly, akoby som chcel, aby si ma kvety nevšimli. To mi to zjavne nepomohlo, pretože kvety sa začali pohybovať, človek by povedal, že nimi hýbe vietor, no žiadnu tu momentálne nebol. Hýbali sa samé. Super, už o mne vedia. Zo svojich jedenástich mečov, skrývajúcich sa v podivnom puzdre, som tasil jeden, ktorý som zľahka držal v dlani svojej ľavej ruky. "Tak sa teda predveďme." S úsmevom na tvári som hľadel na kvety, pričom bolo slabo vidno aj moje zuby, boli biele... rovnako tak ako moja bledá tvár a celý zvyšok tela. Bol som možno meter a pól od kvetu na ktorý som vyrazil ostrým meča smerom zospodu nahor, samozrejme som pritom spravil aj krok vpred, aby čepeľ ku kvetu vôbec dosiahla. Mäsožravý kvet rozhodnutý lapiť ma a zožrať vyrazil napred, no jeho pohyb bol divný, veľmi pomalý. Až príliš pomalý na to, aby stihol vôbec niečo spraviť skôr, než chladná čepeľ rozťala pevnú stonku, na ktorej kvet držal. Kvet vyletel do vzduchu, zdá sa, že sila, ktorá naň pôsobila už pominula. Pevný kvet s časťou stonky dopadol na zem pričom náraz spôsobil istý zvuk, ktorý prekryl hlas čepele meča skrývajúcej sa späť do podivného puzdra. "Prepáč mi matka príroda." Ospravedlnil som sa mŕtvemu kvetu. Pre cudzinca by to možno vyzeralo smiešne, ale my... obyvatelia tejto zeme, sme chovali k prírode veľkú úctu. Príroda nás živí, stará sa o nás, je tu pre nás rovnako tak, ako my pre ňu. Práve vďaka miestu dopadu mŕtveho kvetu som si už nemusel dávať pozor na tie ostatné, keď som ho bral, pretože kvet ležal na mieste dostatočne ďalekom na to, aby naň už ostatné orchidee nedosiahli. Mohutný kus rastliny som vzal na svoje rameno, následne na čo som vyrazil smerom domov, k miestu, kde bude kvet použitý na výrobu lieku, ktorý isto zachráni nejeden život.
(presun)

» Jeskyně blankytných srdcí
» Eserathova část jeskyně